Hlavná ponuka

Štrbské Pleso

     

Kostol Povýšenia Svätého Kríža

       Kostol na Štrbskom Plese pri jazere mal pôvodne postaviť štrbský farár Ladislav Štrba. Mal hotové aj plány, ale pre rôznosť mienok a iné prekážky nemohol stavbu realizovať. Pred vznikom tatranskej farnosti patrilo Štrbské Pleso ako filiálka farnosti Štrba. Kostolík na Štrbskom Plese bol postavený ako privátna kaplnka, ktorú dal postaviť na svojom pozemku gróf Móry. Bol zasvätený sv. Krížu. Vtedajší majiteľ Štrbského Plesa, pán Móry, profesor hudby v Spišskej Novej Vsi, uskutočnil v rokoch 1936 – 1937 ďalšiu výstavbu osady a na podnet významných osobností, postavil aj privátnu kaplnku v neogotickom slohu pre svojich kúpeľných hostí. Oltárny obraz z 15. storočia darovala Spišská Kapitula. Kaplnku vysvätil 5. 9. 1937 Dr. Štefan Barnáš, kanonik a profesor teológie v Spišskej Kapitule. Kapacita tohto kostolíka však nestačila, preto sa v roku 1969 prikročilo ku prestavbe, ktorú viedol miestny správca farnosti vdp. Gejza Findura. Prestavba začala koncom októbra a dokončená bola v stiesnených podmienkach v roku 1970, kedy na sviatok sv. Jozefa posvätil obnovený a rozšírený kostol vtedajší kapitulný vikár Dr. Jozef Ligoš. Projekt prestavby vypracoval architekt Ing. Jozef Šprlák. Kostol po prestavbe úplne stratil svoju pôvodnú podobu.

      V roku 1983 sa prikročilo ku rekonštrukcii kostola pričom sa v zadnej časti pristavala sakrestia, čím sa kostol zväčšil. Urobila sa nová strecha, nové omietky na celom kostole, tiež sa opravila veža a urobilo sa nové schodište. Tiež sa začali robiť prípravy na postavenie nového píšťalového organa, ktorý mal byť inštalovaný do apsidy, ktorá zostala z pôvodného kostolíka. Keďže steny apsidy neustále boli mokré, preto bolo potrebné ich zaizolovať. Postupne po celom obvode boli zaizolované základy tejto apsidy, aby steny nenasávali vlhkosť zo základov a mohol tak byť na tomto mieste inštalovaný nový organ. Tieto práce boli prevedené na jar v roku 1984 a potom vzápätí bol postavený nový organ firmou Dřevopodnik Města Brna v organárskej dielni p. Holčapka.

Mapa